Pokrytie ľadu v ľadovom oceáne kleslo na druhú najnižšiu úroveň od začiatku satelitných pozorovaní v roku 1979, uviedli v pondelok vedci vlády USA.
Až do tohto mesiaca, iba raz za posledných 42 rokov, zamrznutá lebka Zeme pokryla menej ako 4 milióny štvorcových kilometrov (1,5 milióna štvorcových míľ).
Arktída by mohla zažiť svoje prvé leto bez ľadu už v roku 2035, vedci informovali minulý mesiac v časopise Nature Climate Change.
Ale všetko, čo topiaci sa sneh a ľad priamo nezvyšujú hladinu mora, rovnako ako topenie kociek ľadu nevyliala pohár vody, čo vyvoláva nepríjemnú otázku: Koho to zaujíma?
Je pravda, že to je zlá správa pre Polar Bears, ktoré sú podľa nedávnej štúdie už na ceste k vyhynutiu.
Áno, určite to znamená hlbokú transformáciu morských ekosystémov regiónu, od fytoplanktónu po veľryby.
Ako sa ukázalo, existuje niekoľko dôvodov, prečo sa obávať vedľajších účinkov zmenšujúceho sa ľadového ľadu v Arktíde.
Vedci tvrdia, že najzákladnejšou myšlienkou je, že zmenšujúce sa ľadové plachty nie sú len príznakom globálneho otepľovania, ale aj hnacou silou.
"Odstránenie morského ľadu odhaľuje temný oceán, ktorý vytvára silný mechanizmus spätnej väzby," uviedol pre AFP geofyzik Marco Tedesco z Columbia University Institute.
Ale keď bol povrch zrkadla nahradený tmavomodrou vodou, približne rovnaké percento tepelnej energie Zeme sa absorbovalo.
Nehovoríme tu o oblasti známok: Rozdiel medzi priemerným minimom ľadového pokrývky v rokoch 1979 až 1990 a najnižším zaznamenaným bodom je viac ako 3 milióny štvorcových kilometrov - dvojnásobok miery Francúzska, Nemecka a Španielska.
Oceány už absorbujú 90 percent prebytočného tepla produkovaného antropogénnymi skleníkovými plynmi, ale to je za cenu vrátane chemických zmien, masívnych morských tepelných vĺn a umierajúcich koralových útesov.
Komplexný klimatický systém Zeme zahŕňa vzájomne prepojené oceánske prúdy poháňané vetrom, prílivom a tzv. Thermohalínovej cirkulácie, ktorý je sám spôsobený zmenami teploty („teplo“) a koncentráciou soli („soľanka“).
Dokonca aj malé zmeny v dopravnom pásme oceánu (ktorý cestuje medzi pólmi a pokrýva všetky tri oceány) môžu mať ničivé účinky na klímu.
Napríklad takmer pred 13 000 rokmi, keď Zem prešla z doby ľadovej do medziglaciálneho obdobia, ktoré umožnilo prosperovať nášmu druhu, globálne teploty náhle klesli o niekoľko stupňov Celzia.
Geologické dôkazy naznačujú, že spomalenie termohalínového obehu spôsobené masívnym a rýchlym prílivom studenej sladkej vody z Arktídy je čiastočne na vine.
„Sladká voda z topiaceho sa mora a mleté ​​ľad v Grónsku narúša a oslabuje prúd zálivu,“ súčasť dopravného pásu, ktorý tečie v Atlantickom oceáne, uviedol výskumník Xavier Fettweiss z University of Liege v Belgicku.
"Preto má západná Európa miernejšie podnebie ako Severná Amerika v rovnakej zemepisnej šírke."
Obrovská ľadová pokrývka na zemi v Grónsku minulý rok stratila viac ako 500 miliárd ton čistej vody, z ktorých všetky unikli do mora.
Rekordné množstvo je čiastočne spôsobené rastúcimi teplotami, ktoré sa v Arktíde zvyšujú dvojnásobkom rýchlosti ako zvyšok planéty.
"Niekoľko štúdií ukázalo, že nárast letných arktických maximov je čiastočne spôsobený minimálnym rozsahom morského ľadu," povedal Fettwiss pre AFP.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature v júli je súčasná trajektória zmeny podnebia a začiatok leta bez ľadu, ako je definované medzivládnym panelom na paneli klímy klímy, menej ako 1 milión štvorcových kilometrov. Do konca storočia budú medvede skutočne hladovať k smrti.
„Globálne otepľovanie vyvolané človekom znamená, že ľadové medvede majú v lete čoraz menej morský ľad,“ povedal AFP vedúci autor štúdie Stephen Armstrup, hlavný vedec spoločnosti Polar Bears International.