Pokrytie ľadom v Severnom ľadovom oceáne kleslo na druhú najnižšiu úroveň od začiatku satelitných pozorovaní v roku 1979, uviedli v pondelok vedci z americkej vlády.
Až do tohto mesiaca iba raz za posledných 42 rokov pokrývala zamrznutá lebka Zeme menej ako 4 milióny štvorcových kilometrov (1,5 milióna štvorcových míľ).
Arktída by mohla zažiť prvé leto bez ľadu už v roku 2035, informovali vedci minulý mesiac v časopise Nature Climate Change.
Všetok ten topiaci sa sneh a ľad však priamo nezvyšuje hladinu morí, rovnako ako topiace sa kocky ľadu nevylejú pohár vody, čo vyvoláva nepríjemnú otázku: Koho to zaujíma?
Je pravda, že je to zlá správa pre ľadové medvede, ktoré sú podľa nedávnej štúdie už na ceste k vyhynutiu.
Áno, určite to znamená hlbokú transformáciu morských ekosystémov regiónu, z fytoplanktónu na veľryby.
Ako sa ukazuje, existuje niekoľko dôvodov na obavy z vedľajších účinkov zmenšovania arktického morského ľadu.
Snáď najzásadnejšou myšlienkou je podľa vedcov to, že zmenšujúce sa ľadové príkrovy nie sú len symptómom globálneho otepľovania, ale sú jeho hybnou silou.
„Odstránením morského ľadu sa odkryje temný oceán, ktorý vytvorí silný mechanizmus spätnej väzby,“ povedal agentúre AFP geofyzik Marco Tedesco z Inštitútu Zeme Kolumbijskej univerzity.
Ale keď bol zrkadlový povrch nahradený tmavomodrou vodou, absorbovalo sa približne rovnaké percento tepelnej energie Zeme.
Nehovoríme tu o ploche známok: rozdiel medzi priemerným minimom ľadovej pokrývky od roku 1979 do roku 1990 a najnižším bodom zaznamenaným dnes je viac ako 3 milióny štvorcových kilometrov – dvojnásobok Francúzska, Nemecka a Španielska dokopy.
Oceány už absorbujú 90 percent prebytočného tepla produkovaného antropogénnymi skleníkovými plynmi, čo však stojí za to, vrátane chemických zmien, masívnych morských horúčav a odumierajúcich koralových útesov.
Zložitý klimatický systém Zeme zahŕňa prepojené oceánske prúdy poháňané vetrom, prílivom a odlivom a takzvanou termohalinnou cirkuláciou, ktorá je sama poháňaná zmenami teploty („teplo“) a koncentráciou soli („soľanka“).
Dokonca aj malé zmeny v oceánskom dopravnom páse (ktorý sa pohybuje medzi pólmi a pokrýva všetky tri oceány) môžu mať ničivé účinky na klímu.
Napríklad pred takmer 13 000 rokmi, keď Zem prešla z doby ľadovej do doby medziľadovej, ktorá umožnila nášmu druhu prosperovať, globálne teploty náhle klesli o niekoľko stupňov Celzia.
Geologické dôkazy naznačujú, že sčasti na vine je spomalenie termohalinnej cirkulácie spôsobené masívnym a rýchlym prílevom studenej sladkej vody z Arktídy.
„Sladká voda z topiaceho sa morského a prízemného ľadu v Grónsku narúša a oslabuje Golfský prúd“, ktorý je súčasťou dopravného pásu, ktorý prúdi v Atlantickom oceáne, uviedol výskumník Xavier Fettweiss z Univerzity v Liege v Belgicku.
"Preto má západná Európa miernejšie podnebie ako Severná Amerika v rovnakej zemepisnej šírke."
Obrovský ľadový príkrov na pevnine v Grónsku stratil v minulom roku viac ako 500 miliárd ton čistej vody, z ktorých všetky unikli do mora.
Rekordné množstvo je čiastočne spôsobené rastúcimi teplotami, ktoré v Arktíde stúpajú dvakrát rýchlejšie ako na zvyšku planéty.
"Niekoľko štúdií ukázalo, že nárast letných arktických výšok je čiastočne spôsobený minimálnym rozsahom morského ľadu," povedal Fettwiss pre agentúru AFP.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature v júli je súčasná trajektória klimatických zmien a nástup leta bez ľadu, ako ju definoval Medzivládny panel OSN pre klimatickú zmenu klímy, menej ako 1 milión štvorcových kilometrov.do konca storočia medvede skutočne zomrú od hladu.
„Globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou znamená, že ľadové medvede majú v lete čoraz menej morského ľadu,“ povedal agentúre AFP hlavný autor štúdie Stephen Armstrup, hlavný vedec z Polar Bears International.