Pri takom malom počte ľudí by si človek myslel, že Arktída sa stane zónou bez plastov, ale nová štúdia ukazuje, že to nie je ďaleko od pravdy. Výskumníci študujúci Severný ľadový oceán nachádzajú plastové zvyšky všade. Podľa Tatiany Schlossbergovej z denníka The New York Times sa arktické vody zdajú byť skládkou plastov plávajúcich s oceánskymi prúdmi.
Plast objavil v roku 2013 medzinárodný tím výskumníkov počas päťmesačnej cesty okolo sveta na palube výskumnej lode Tara. Počas cesty odoberali vzorky morskej vody, aby monitorovali znečistenie plastmi. Hoci koncentrácie plastov boli vo všeobecnosti nízke, nachádzali sa v jednej konkrétnej oblasti v Grónsku a na severe Barentsovho mora, kde boli koncentrácie nezvyčajne vysoké. Svoje zistenia publikovali v časopise Science Advances.
Zdá sa, že plast sa pohybuje smerom k pólom pozdĺž termohalinného víru, oceánskeho prúdu „dopravného pásu“, ktorý prenáša vodu zo spodnej časti Atlantického oceánu k pólom. „Grónsko a Barentsovo more sú v tomto polárnom potrubí slepými uličkami,“ uviedol v tlačovej správe hlavný autor štúdie Andrés Cozar Cabañas, výskumník na Univerzite v Cádize v Španielsku.
Výskumníci odhadujú, že celkové množstvo plastu v regióne je stovky ton, čo predstavuje státisíce malých úlomkov na kilometer štvorcový. Rozsah by mohol byť ešte väčší, uviedli vedci, pretože plast sa mohol nahromadiť na morskom dne v tejto oblasti.
Eric van Sebille, spoluautor štúdie, povedal Rachel van Sebille v The Verge: „Zatiaľ čo väčšina Arktídy je v poriadku, je tu Bullseye, toto miesto s veľmi, veľmi silne znečistenými vodami.“
Hoci je nepravdepodobné, že by sa plast dostal priamo do Barentsovho mora (ľadovo studenej vodnej plochy medzi Škandináviou a Ruskom), stav nájdeného plastu naznačuje, že sa v oceáne nachádzal už nejaký čas.
„Fragmenty plastu, ktoré môžu mať spočiatku veľkosť niekoľkých centimetrov alebo stôp, sa pri vystavení slnečnému žiareniu krehnú a potom sa rozpadajú na stále menšie a menšie častice, pričom nakoniec vytvoria tento milimetrový kúsok plastu, ktorý nazývame mikroplast.“ – Carlos Duarte, spoluautor štúdie Chris Mooney pre denník The Washington Post. „Tento proces trvá niekoľko rokov až desaťročí. Typ materiálu, ktorý vidíme, teda naznačuje, že sa do oceánu dostal pred niekoľkými desaťročiami.“
Podľa Schlossberga sa do oceánov každoročne dostane 8 miliónov ton plastu a dnes sa vo svetových vodách hromadí približne 110 miliónov ton plastu. Zatiaľ čo plastový odpad v arktických vodách tvorí menej ako jedno percento z celkového množstva, Duarte Munimu povedal, že hromadenie plastového odpadu v Arktíde sa len začalo. Desaťročia plastu z východu USA a Európy sú stále na ceste a nakoniec skončia v Arktíde.
Výskumníci identifikovali niekoľko subtropických kruhov v svetových oceánoch, kde sa mikroplasty zvyčajne hromadia. Znepokojujúce je, že sa k tomuto zoznamu pridá aj Arktída. „Táto oblasť je slepá ulička, oceánske prúdy zanechávajú na povrchu trosky,“ uviedla v tlačovej správe spoluautorka štúdie Maria-Luise Pedrotti. „Možno sme svedkami vzniku ďalšej skládky na Zemi bez toho, aby sme plne pochopili riziká pre miestnu flóru a faunu.“
Hoci sa v súčasnosti skúmajú niektoré sľubné nápady na čistenie oceánskych nečistôt od plastov, najmä projekt Ocean Cleanup, výskumníci v tlačovej správe dospeli k záveru, že najlepším riešením je najprv viac pracovať na prevencii výskytu plastov v oceáne.
Jason Daley je spisovateľ z Madisonu v štáte Wisconsin, ktorý sa špecializuje na prírodnú históriu, vedu, cestovanie a životné prostredie. Jeho diela boli publikované v časopisoch Discover, Popular Science, Outside, Men's Journal a ďalších.
© 2023 Smithsonian Magazine Vyhlásenie o ochrane osobných údajov Zásady používania súborov cookie Podmienky používania Oznámenie o reklame Vaše súkromie Nastavenia súborov cookie